NEZVYČAJNÝ AMERICKÝ "ZÁŽITOK"
VÝLET NA WORLD TRADE CENTER
10.9.2001 v popoludňajších hodinách sa partia tanečníkov z Blue Train (vďaka presunutému vystúpeniu) vybrala na prechádzku Manhattannom. Križovali „downtown“ - všetky krásne zašité uličky, kde sa staručké obchodíky kontrastne míňajú s obrovskými mrakodrapmi a došli až na takzvaný „Top of the World“, TWINS TOWER(dvojičky). Spolu so skupinou Žobráci boli úplne poslední návštevníci, ktorí vzhliadli krásu tejto svetielkujúcej džungle z takej výšky 109 poschodí (a prežili to). Tesne po 18.00 náhla búrka a nepriaznivé počasie donútila usporiadateľov uzatvoriť tento možno až 50.000 osôb nesúci kolos..
Tanečníci z Blue Train boli ubytovaní približne 20 ulíc vyššie na Manhattane, v budove farnosti (slovenského kostola Jána Nepomuckého). Dá sa povedať, že sa z tejto celosvetovej katastrofy zobudili a to najhoršie videli naštastie len na obrazovke, čiastočne z okien a z ulice, kde sa však nik radšej nezdržoval, pretože nálada a poplach, ktorý sa šíril medzi ľuďmi bol "prišlo k najhoršiemu začala 3.svetová vojna"
Sú to neopísateľné pocity, keď na vlastné oči sledujete kolaps "nezrúcateľného" mrakodrapu a zúfalú situáciu ľudí nachádzajúcich sa v ňom.... Tobôž, keď ste na najvyššom poschodí pred 12 hodinami stáli Vy.
Tanečníci z Blue Train a všetci dookola s otvorenými ústami a hlavou v dlaniach sledovali vývin situácie, ktorá vypadala ako neuveriteľný akčný film.... Nik netušil, čo sa dalej bude diať, či sa fakt jedná o neštastie, alebo nám tie mrakodrapy idú popadať na hlavy všetky... Aďa Herle (tanečnica z Blue Train) na vlastne uši a oči počula na ulici otrasný telefonát, kde volala (zrejme manželka manželovi nachádzajúcom sa vo WTC). Plakala a kričala "no, no, please no...." a potom s plačom spadla na zem (manžel skočil dole, nevydržal vriaci vzduch a výpary zo spalín).....
Ako vraví Miro "kivi"Staněk "mali sme zas raz viac štastia ako rozumu, v živote na take dačo už nevyleziem". Keby sa to vystúpenie neodrieklo, Blue train by vystupoval 10.9. večer, a zrejme by si prechádzku na Downtown a na Dvojičky urobili ráno 11.9. možno práve o 9.00 a bol by to posledný tanec skupiny Blue Train. Nik z okolo stojacich a nemo sa pozerajúcich neveril, že taká mohutná a neporaziteľne vyzerajúca budova môže spadnúť..... že nemá vyriešené všetky bezpečnostné systémy, hasiace systémy, únikové cesty a podobne... Dívali sa na to ako na super thriller a každý čakal na šťastný americký koniec (ktorý neprišiel). Každý čakal na to, kedy to prestane horieť a kedy tých ľudí zachránia...... V tom jedna z veží začala padať....
Nad Manhattanom za vznášal sladkastý smrad, dym a na ulice padali úlomky horiacich azbestových častíc (tento nebezpečný materiál bol použitý pri stavbe WTC). Čoskoro sa konečne začali ozývať hasičské sirény, autá behali doslova nonstop v húfoch.....Spolu s pádom WTC však prišlo aj zablokovanie mobilov (vykrývač bol na WTC), ale aj komplet telefonického spojenia a energií. Ľudia v okolí kde bol ubytovaní Blue Train vystrašene chodili po uliciach, snažili sa dotelefonovať blízkym (ale všetko bolo preťažené alebo nefunkčné), ďalší sa snažili dostať cez most preč autami, mosty však boli uzatvorené a použiteľné výhradne pre záchranné čaty...
Attack na World Trade Center poznačili a odrezali nielen zvyšok podujatí country festivalu, celý pobyt, ale vážne ohrozili a predĺžili návrat skupiny Blue Train na Slovensko. Nasledujúcich pár dní na Manhattanne, bolo skutočným bobríkom odvahy nielen pre členov Blue Train, ale aj manežérskych schopností usporiadateľov. Bolo nutné zabezpečiť vodu, jedlo pre účinkujúcich uviaznutých na Manhattane (ktorý bol z bezpečnostných opatrení takmer úplne odrezaný od dopravy, energií, komunikácie). Kedže letecká doprava bola odstavená, šanca na odlet z tohto pekla sa zo dňa na deň prdlžovala z 5 dňového výletu sa stal 12 dňový a pre niektorých až 30 dňový. Usporiadatelia postupne hľadali každé voľné sedadlo v lietadle, aby dostali účinkujúcich festivalu domov na Slovensko... Posledný účastník festivalu ("kapitán zájazdu" Miro"Kivi"Staněk) sa vrátil na Slovensko ako posledný - po mesiaci.
Ako po čase vraví Miro"Kivi"Staněk: "Najhoršie na celom tom zážitku nie je tých X tisíc obetí. Skôr zistenie, že po 8.rokoch života, žijúci aktuálnu celosvetovú finančnú krízu (začatú pádom WTC), prichádzame na to, že celý kolaps WTC nezapríčinilo to, čím nás krmili médiá, čomu sme ochotne slepo verili, ale všetko bola naplánovaná akcia (najväčšie vypratie peňazí v dejinách ľudstva).
Áno, sú to neopísateľné pocity keď na vlastné oči sledujete kolaps "nezrúcateľného" mrakodrap a zúfalú situáciu ľudí nacháadzajúcich sa v ňom.... Tobôž keď ste na najvyššiom poschodí pred 12 hodinami stáli Vy.